...tohtoročná zima, čo nechce odísť, ma už strašne unavuje. Ja viem, matne si pamätám, že v časoch dávno minulých, keď som ešte bola školopovinné dietko, bývali zimy onakvejšie, belšie, zasneženejšie a mrazivejšie a jar sa k nám plazila pomaličky a nesmelo, najprv len na chviľku cez obed a postupne zostala dlhšie a dlhšie, až sme si jedného dňa uvedomili, že už je tu s nami stále... Veru, tak to bývalo, lenže... Lenže, za posledných pár rokov (no dobre, desiatok rokov) sme si zvykli, že zimy bývajú suché, sneh, čo napadne, sa často roztopí skôr, než stihnú naň zareagovať fotografi (možno preto máme v práci nedostatok pekných zimných fotiek nášho mesta) a jar prichádza ako víchor, vtrhne hneď zrána, pár dní s nami pobudne a potom rovno uvoľní miesto letu. Možno preto ma tento lenivý a opatrný nástup jari rozčuluje a otravuje, už sa mi nechce nosiť zimné veci a topánky, chcem okolo seba vidieť kvety a pučiace stromy a chcem bicyklovať! Ako ste na tom vy a nekončiaca zima? Myslíte, že to mierne oteplenie vonku je už konečne a definitívne nástup jari?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára