Week of Life

Môj najnovší týždeň, o tom, ako sme prežili koniec sveta i Vianoce...
Week of Life

Šťastné a veselé!

Znovu úžasné služby Slovenskej pošty

Vždy ma znechutí, keď prídem na poštu a tam stoja dlhé a pomaly sa hýbajúce rady zákazníkov. Včera mi prišli dva balíčky, samozrejme, nebola som doma, takže som si ich šla vybrať dnes. Na jeden som mala klasický žltý lístok, na ten druhý oznámenie v mobile. Čakala som, že v záujme zrýchlenia si pani vezme obe čísla a tak ich pôjde pohľadať dozadu a potom ich postupne papierovo vybavíme a naraz ich zaplatím. Bola som poučená, že sa to nedá, lebo – jeden je list a druhý balíček a každý je uložený niekde inde a proste toto je daný proces a musí sa to urobiť takto... Až som mala chuť spýtať sa, či sa kvôli tomu druhému balíčku musím ísť znovu postaviť na koniec radu, keď už teda na to majú „proces“. Z môjho pohľadu to vyzeralo takto – teta sa pošprtala v počítači, potom šla dozadu pohľadať „list“, vyniesla odtiaľ krabicu, vybavila papiere, zinkasovala odo mňa prvú sumu, potom si vypýtala druhé číslo, pošprtala v počítači, išla dozadu (tými istými dverami), vyniesla odtiaľ krabicu, vybavila papiere, zinkasovala odo mňa druhú sumu... Ak som sa doteraz divila, odteraz sa už ozaj nedivím, že na pošte vždy stoja dlhé rady nedočkavých zákazníkov... Už sa ani nepýtam, aké máte skúsenosti s poštou vy.

2012-12-22 Koniec sveta

...to nám ten koniec krásne začína!                                                                           Foto: © trinitta

...jedna z krásneho včerajšieho rána, keď konec sveta ešte len začínal...

Koláčová párty

Dnes máme v práci koláčovú párty – hneď potom, ako umyjeme okná (už sú fakt hnusné a až doteraz sa ich neoplatilo umývať kvôli stavebným prácam na firemnom dome i na dome oproti), máme sľúbený grog na zahriatie a  k nemu si robíme aj ochutnávku vianočných koláčikov...
Ešte mi ostal kúsok  nepečenej ríbezľovo-piškótovej torty z víkendu a k nej som pripravila ešte rýchle orechové slimáčiky z lístkového cesta.
Plát lístkového cesta som na tenko natrela hustou smotanou a posypala asi 4 lyžicami kryštálového cukru, potom mletou škoricou a nakoniec sekanými orechami. Potom som z oboch strán zrolovala dlhšie strany smerom ku stredu, rozkrájala asi na 2 centimetre hrubé rezy a reznou plochou položila na plech (na papier na pečenie). Dlaňou som ich pritisla a trochu roztlačila a potom asi štvrťhodinu piekla vo vyhriatej rúry. Ešte horúce som posypala troškou strúhanej čokolády.
Som zvedavá, čo povedia kolegyne... :-)

Námornícke

Už keď som si pred nejakým časom kupovala toto prúžkované tričko, vedela som, že naň chcem namaľovať zopár lodičiek. Cez víkend som konečne vytiahla štetce, farbičky (na textil) i vypraté tričko (bavlnené) a pustila sa do práce.
Z kartónu som si vystrihla tvar plachetnice v dvoch veľkostiach. Tričko som natiahla na dosku (používam starú rysovaciu dosku formátu A3plus) a zaistila veľkými štipcami.

Pôvodne som chcela iba modré lodičky, ale farba sa začala rozpíjať mimo obrysov, takže nakoniec som sa rozhodla použiť aj kontúru (striebornú, inú doma momentálne nemám).

Pomocou šablónky som si na tričko nakreslila tvar plachetníc, nechala ich zaschnúť a potom opatrne vyplnila lodičky modrou farbou. Odporúčam pracovať trpezlivo a dôsledne a veľmi málo riediť vodou, napriek kontúrke sa farby trochu rozpíjali.

Rozpitú farbu u malých plachetníc som zachraňovala kontúrkou, u veľkej plachetnice som pridala bielu perleťovú farbu.

 Po zaschnutí lodičiek na prednom diele som pridala jednu aj na chrbát a na rukáv. Nezabudla som ani na podpis.

Nechala som farby zaschnúť (aspoň jeden deň) a zafixovala ich prežehlením cez papier na pečenie. Teplotu žehličky som nastavila podľa odporúčaní výrobcu na tričku.

A takto to dopadlo:

Zelená

Dnes mi prišla pod ruku a na jazyk (vďaka Julie) chutná nátierka, ktorú som doteraz nepoznala. Takže, ak nemáte problém so špenátom, tu je postup:
Mrazený špenátový pretlak v hrnci rozpustite a poduste, kým sa neodparí všetka voda. Nechajte trochu ochladnúť a potom pridajte asi osminku (125 g) masla na jedno balenie pretlaku a niekoľko trojuholníkov taveného syra. Pridajte aj cibuľu a cesnak nasekané na drobno. Osoľte a okoreňte podľa chuti. Ak pridáte aj nadrobno nasekané vajce na tvrdo, nič nepokazíte a chuť bude jemnejšia. Ak chcete, aby bola nátierka úplne hladká, použite mixér, ale úplne stačí, ak nátierku dobre vymiešate – na teplom špenáte sa maslo i syr pekne rozpustia a kúsky cibule, cesnaku a vajíčka vytvoria štruktúru. Nakoniec odložte nátierku stuhnúť do chladničky. Teraz už stačí natierať na chutné čerstvé pečivo a papať... :-) ...brú chuť!

Nepečené pečenie

Kúpila som si (konečne) formu na pečenie, konkrétne tortovú formu s priemerom 28 cm a chcela som ju vyskúšať. Siahla som ale po recepte na „pečenie“, ktorý sa nepečie. Tento recept mám rada, lebo je jednoduchý a má nekonečne veľa chutných možností. Tentokrát som zobrala mrazené biele ríbezle, ktoré sa mi potulujú v mrazničke už veľmi dlho, osladila ich a podusila s trochou vody, potom som pridala 2 vanilkové pudingové prášky rozmiešané v troche vody a hmotu som povarila kým nezhustla. Dochutíla  som ju rumom a nechala trochu vychladnúť.

Na dno tortovej formy som uložila vrstvu okrúhlych piškót (potrebujeme asi dva balíky), na ne rozotrela polovicu ovocnej hmoty, uložila znovu vrstvu piškót a roztrela druhú polovicu ovocia. Na vrch som pridala ešte jednu vrstvu piškót. Nechala som ju stuhnúť v chlade do druhého dňa.

Variabilita tohot receptu spočíva v tom, že môžeme použiť akékoľvek ovocie, konzervované alebo čerstvé – nastrúhané jablká, nadrobno nakrájaný ananás alebo broskyne, drobné ovocie ako ríbezle, jahody či maliny... Dochucujeme rumom, škoricou, citrónovou šťavou, pridávame hrozienka, orechy, mandle alebo kúsky čokolády. Piškóty môžu byť aj kakaové. Povrch môžeme poliať čokoládovou polevou a zdobiť šľahačkou.

Výsledok môjho víkendového snaženia je veľmi chutná torta osviežujúcej sladkokyslej chute. 

Foto na dnes 2012-12-15 A budú Vianoce

Vianočná...                                                                                                          Foto: © trinitta

Foto na dnes 2012-12-13 Západ slnka

                     Západ                                                                                      Foto: © trinitta

Mikuláš

Určite ste si všimli, že vo štvrtok bolo Mikuláša...Rozdával nielen sladké darčeky deťom a vlastne každému, kto v sebe má aspoň kúsoček hravého dieťaťa... A kam nestihol Mikuláš, tam poslal, hmmm... čerta?

Foto na dnes 2012-12-09 Sneží

Ibišky zase kvitnú...                                                                                                              Foto: © trinitta

...biely kvet, darujem ti biely kvet...

Foto na dnes 2012-12-04 Minulá zima

Metelica                                                                                                                   Foto: ©  trinitta

...lebo dnes u nás prvý krát
seriózne sneží a je psia zima...

Foto na dnes 2012-12-02 Na zastávke

Nočný spoj                                                                                                              Foto: © trinitta

...niekedy, niekde, keď snežilo 

 a ja som chcela byť doma...

Zemiaky

Milujem zemiaky, môžem ich jesť každý deň na 100 rôznych spôsobov. Varené, pečené, smažené, francúzske, zapekané... Jedna geniálna a jednoduchá varianta, ktorú som sa naučila variť od mojej mamy, je zemiaková kaša.
Očistené a na kocky nakrájané zemiaky zalejem vodou, ale len tak, aby boli práve ponorené, osolím a pridám rascu. Varím do mäkka, priam až trochu rozvarím, a potom ešte roztlačím, ale tak, aby tam ostali väčšie hrudky. V druhom hrnci si z bravčovej masti a hladkej múky urobím zápražku, zalejem ju trochou vody a vylejem ku zemiakom. Podľa potreby ešte dosolím, okorením a pridám 2–3 roztlačené strúčiky cesnaku a celé to povarím, kým mi kaša (či prívarok) trochu nezhustne.
Skvele chutí so spišskými párkami alebo s opekanými špekáčikmi, ale dobrá je aj s volským okom či s opraženou cibuľkou.
Dobrú chuť, asi idem variť...

Foto na dnes 2012-12-01 Fialka

...jeseň v záhrade                                                                                                              Foto: © trinitta

...tak neviem, aké ročné obdobie to práve máme?

V záhrade nám kvitnú fialky....

Foto na dnes 2012-11-30 Do neznáma

Bludičky                                                                                                                        Foto: © trinitta

...bludičky v noci, svetielka mihavé,

kam nás to lákate?

Foto na dnes 2012-11-28 Nápisy

Santiago                                                                                                                          Foto: © trinitta

...nápisy na stenách... 

možno to nie je umenie, 

možno to nie je krásne 

a asi to je vandalstvo, 

ale občas to má vtip a recht...

Foto na dnes 2012-11-26 Slepá kolaj

 

                      Život na koľajach                                                                  Foto: © trinitta 

Foto vzniklo počas jedného úžasného fotovíkendu 

s podobnými bláznami s fotoaparátom v ruke...

Na ruky

Dnes som robila malú údržbu svojej parády, opravila som pár otvorených očiek, utrhnutú náušnicu aj roztrhnutú retiazku pre kolegyňu. A rozhodla som sa, že vám ukážem kúsok z mojej zbierky náramkov. Náramky mám rada, mám ich veľa (a stále nejaké pribudnú) a nosím ich často, hlavne od jari do jesene...

Tento náramok som si urobila z oranžových korálok v tvare disku a z brúsených korálok navliekaním na lanko podľa tohoto návodu. Mám k nemu aj náušnice a náhrdelník.

Zelený je šitý zo skleneného rokajlu, ozdobený strapcami, červenými sklenenými a zlatými kovovými korálkami a zapína sa na zlatistý kovový gombík. Rada ho nosím hlavne k jablkovozeleným tričkám.

Tigrí náhrdelník je veľmi jednoduchý, spletený z čiernych a oranžových voskových šnúrok, s príveskom v tvare pruhovanej mačičky (som si istá, že ako model stál pravý a nefalšovaný tiger!) :-)

Ružovú som až donedávna nenosila, teraz už mám pár vecí,  ku ktorým sa hodí tento náramok v odtieňoch ružovej (a striebristej). Základ tvorí 5 otočiek „pamäťového“ drôtu.

Občas sa hodí aj obyčajná hrubšia kovová retiazka, je jednoduchá, ale raz ju možno ešte nejako dotvorím...

Tento drevený náramok je úplne úžasný v tom, že sa hodí skoro ku každému tričku. Stál asi 2 eurá v čínskom obchode. Ešte si chcem k nemu urobiť rovnako pestrofarebné náušnice.

Ešte sa u mňa nájde pár ďalších náramkov, či už robených alebo kúpených, ale tie až niekedy inokedy.
A čo vy, máte radi náramky, nosíte ich? A nezavadzajú vám pri práci (mne strašne)?

Foto na dnes 2012-11-25 História

Uršulínska (Košice)                                                                                                            Foto: © trinitta

Uršulínska ulica
Pôvodne bola širšia a viedla pravdepodobne až po hradby – čiže aj miestom, kde dnes stojí na Mäsiarskej dom. Jej najstarší názov znel Mäsiarske krámy – tie stáli pozdĺž jej severnej strany (tam, kde dnes stojí Uršulínsky kostol). Neskôr bola ulica zúžená pri výstavbe kalvínskeho kostola v polovici
17. storočia. Kostol neskôr prevzali uršulínky a zmenil sa aj názov ulice, a potom ešte niekoľkokrát. Za kostolom smerom na Hlavnú stojí budova kláštora uršulíniek, ktorá slúži aj ako internát zdravotníckej školy. Južnú stranu ulice tvoria bočné trakty domov z Mäsiarskej a Hlavnej ulice (Čákyho palác, donedávna obchod Baťa).

Historické fakty sú čerpané predovšetkým
z Potuliek starými Košicami od Jozefa Duchoňa,
ktoré vychádzali ako seriál v košickom Večere v rokoch 1995–1997

Foto na dnes 2012-11-24 Podvečer

Diaľnica                                                                                                                  Foto: © trinitta

Foto na dnes 2012-11-21 Drevené

                    Šindlíky                                                                                        Foto: © trinitta

Foto na dnes 2012-11-20 V košických farbách

                      Tri veže                                                                               Foto: © trinitta

Human body

Možno ste postrehli tú ponuku v nemenovanom obchodnom reťazci na 4 (neplatia mi za reklamu :-)) na celodenný lístok na vlak za 7 éčok. A keď už cestovať, tak nech to stojí za to – vybrali sme sa do Bratislavy. Cestovať za štvrtinovú cenu – no nekúp to! A keď do Bratislavy, tak nie len tak na prázdno, ale rozhodli sme sa navštíviť výstavu HUMAN BODY v bratislavskej Inchebe.
Po šiestich hodinách cestovania vlakom a cestou pešo zo stanice ku Inchebe za pomerne nevrlého počasia sme teda stáli pri pokladni. Doviedli nás tam smerovky, ktoré nás odchytili hneď na konci mosta na petržalskej strane.Keďže vstupy sú organizované presne na čas, o 11:35 sme si kúpili lístky na na vstup o dvanástej a približne vtedy sme sa aj po vystátí radu dostali aj dnu. Kabáty a batohy sme si museli odložiť do šatne za poplatok, a to je v podstate to jediné, čo mi vadilo. Samotná výstava je zaujímavá aj pre nemedika, nelekára, popisky sú síce v trochu blbej slovenčine, ale sú to drobnosti. Okrem toho tam bolo niekoľko medikov ako sprievodcovia, ochotní poskytnúť vysvetlenie každému záujemcovi. Za zhruba dve hodiny sme sa ocitli na konci výstavy, kúpili sme si ešte katalóg za 10 euro a mohli sme sa vybrať na spiatočnú cestu na stanicu. Stráviť celkovo 12 hodín vo vlaku v jeden deň je únavné, ale občas treba urobit takúto šialenosť, aby bolo veselo... :-)