piatok 28. septembra 2012
Koral
Niekedy v 80-tych rokoch mi otec doniesol z Filipín korále z koralu. Síce to bola len šnúra menej kvalitného špongiového koralu, ale aj tak sa mi veľmi páčili – hlavne ich krásna oranžovo-červeno-béžová farba a taká „nedokonalá“ štruktúra. Lenže boli krátke a teda tesne okolo hrdla. Roky rokúce som nevedela, čo s tým... Ale teraz už viem – dokúpila som ďalšie guličky zo špongiového korálu rôznych veľkostí a postupne ich spracúvam na rôznu bižutériu. Okrem niekoľkých náušníc, jedných „mačičkových“ pre mňa, jedných kombinovaných s medenými komponentami pre švagrinú a ďalších veľmi podobných pre kolegyňu som urobila aj tento náhrdelník z rôzne veľkých guličiek a medených komponentov. A budem robiť ešte raz veľmi podobný, teda repliku (ešte že mám fotky) – kolegyňa ho totiž darovala ďalej (vraj sa páčil) a chce ho nahradiť.
Páči sa vám bižutéria z koralu či z prírodných materiálov obecne? Mne sa zdajú veľmi príjemné a ušľachtilé.
Páči sa vám bižutéria z koralu či z prírodných materiálov obecne? Mne sa zdajú veľmi príjemné a ušľachtilé.
štvrtok 27. septembra 2012
streda 26. septembra 2012
utorok 25. septembra 2012
Deň B
nedeľa 23. septembra 2012
Keď to nejde dverami...
Mrňo je nezmar. Prišiel na to, že keď sa nedá dverami, skúsi to oknom... Občas totiž skončí na dvore, aby sa prevetral a vybehal, ale keďže je extrémne spoločenský a egocentrický, chce byť tam, kde sme my. Zatiaľ sa ešte nenaučil otvoriť si dvere tak, ako to vie Mafif (aj keď to skúša, na princíp otvárania zatiaľ neprišiel), doteraz používal metódu „pílenia uší“ – v preklade sedieť pred dverami a dôrazne mňaukať dovtedy, kým niekomu neprasknú nervy a nepustí ho dnu. Táto metóda sa ukázala ako nie vždy účinná... Od včera má vylepšenú metódu. V noci ma zobudilo vytrvalé mňaukanie kdesi z ulice, a keď som rozlepila oči, uvidela som Mrňa sediaceho zvonku na okne a dobíjajúceho sa dnu. Táto metóda sa mu zapáčila, takže dnes ju použil už dvakrát. :-) Našťastie bývame v rodinnom dome, takže mu stačí obehnúť dom a po konároch kríkov pod oknom sa vyšplhať hore. A potom už len mňaukať, aby som mu otvorila okno...
sobota 22. septembra 2012
štvrtok 20. septembra 2012
Do dažďa
Včera večer sa nám pokazilo počasie, začalo pršať a výrazne sa schladilo. Ja viem, treba dážď, lebo bolo už naozaj veľmi sucho, ale zase vodu v topánkach príliš neobľubujem. Ale dnešné topánky už asi veľmi nerátajú s dažďom, takmer do každých si voda nájde cestu už po pár obutiach. Vytiahla som teda obuv, skvele sa hodiacu na túto príležitosť – moje gumáky. Síce to nie je žiaden dizajnový kúsok, len obyčajné petrolejovo modré gumáky s dobrou podrážkou a s koženkovou manžetou, sťahovanou šnúrkami, ktoré bránia vode, aby mi napršala priamo do čižiem. Kúpila som si ich predminulú zimu, ktorá bola dosť mokrá a „čľapkavá“ a urobili mi ozaj dobrú službu – a robia ju dodnes.K nim som si obliekla čierne úzke džínsy, čiernu nepremokavú vetrovku miesto dáždnika a žiarivo žltú mikinu, aby ma zahriala a svojou farbou trochu rozjasnila zamračený dnešok.
Ako ste na tom vy – nosíte gumáky či máte inú fintu proti dažďu? Páčia sa vám žiarivé farby oblečenia v zamračené dni alebo si myslíte, že je to jedno?
Ako ste na tom vy – nosíte gumáky či máte inú fintu proti dažďu? Páčia sa vám žiarivé farby oblečenia v zamračené dni alebo si myslíte, že je to jedno?
streda 19. septembra 2012
Photoshooting
Dnes som bola fotiť v meste, vlastne prvý krát v živote cielene fotiť s modelkou. Ja obyčajne fotím svoju obľúbenú architektúru, kvetinky, motýliky, krajinky a podobné hlúposti, ľudí fotím málo a dosť nerada. A už vôbec nie som zvyknutá fotiť podľa zadania. A dokonca mi ani nie je jasné, prečo práve ja som dostala túto úlohu... :-) Ale nakoniec to (vraj) celkom dobre dopadlo, napriek tomu, že nám svetlo až tak celkom neprialo.
Tak už si len počkám, či sa niektorá fotka nakoniec použije....
Eee, snáď ma Julie neprizabije... :-p
Tak už si len počkám, či sa niektorá fotka nakoniec použije....
Eee, snáď ma Julie neprizabije... :-p
utorok 18. septembra 2012
MHD
„Milujem“ MHD... Najmä vtedy, keď stojím na zastávke, vo vrecku štiknutý lístok, ktorému pomaly ubieha platnosť a ten správny spoj nie a nie prísť. V tej chvíli preklínam celý dopravný podnik počnúc riaditeľom a končiac poslednou upratovačkou, ktorí nedokážu zariadiť, aby mestská hromadná doprava jazdila aspoň približne podľa (aj tak dosť riedkeho) cestovného poriadku.
Pôvodne som chcela písať len o dvoch zábavných zážitkoch, súvisiacich s MHD. :-) Na zastávke stali 3–4 školáčky so školskými batohmi na chrbte, odhadom tak možno piatačky a keď sa blížila električka, jedna z nich sa obrátila na ostatné so slovami: „Dámy, ideme dopredu alebo dozadu?“ V ten istý deň som sa viezla v autobuse, z ktorého vystupovala mamička s hlbokým kočiarikom, a keď vystúpila, zbadala som, že na spodnej „poličke“ kočiarika sa okrem niekoľkých tašiek spokojne rozvaľoval aj stredne veľký psík neurčitej rasy. Pobavilo ma to, ale nie je to zásluha MHD...
Je týždeň mobility a z každej strany počúvame, že jazdiť hromadnou dopravou je ekologickejšie, lacnejšie a pohodlnejšie než jazdiť autom (najmä to posledné môže tvrdiť len ten, kto sa v MHD zvezie len príležitostne, za pekného počasia a mimo špičky – čakať na meškajúci autobus v príšernom počasí a následne cestovať na jednej nohe pritlačený o dvere v preplnenom buse sa mi veľmi pohodlné nezdá). Naše mestá obyčajne nie sú veľmi priateľské k spôsobom dopravy alternatívnym k autám. MHD jazdí nepríliš často a nie je ani najlacnejšia (a v Košiciach ju akurát idú zdražovať), cyklistických chodníkov tiež pribúda málo (špecialitou Košíc sú cyklistické chodníky, ktoré vedú od nikadiaľ nikam) a chodcom, vozíčkarom, mamičkám s kočiarikmi sa do cesty stavajú vysoké obrubníky, semafory a prechody, ktoré ich nútia ísť okľukou, schody, rozbité či neexistujúce chodníky, blato, kaluže, autá, parkujúce kde-kade pre nedostatok vhodných parkovacích miest... Problémov týkajúcich sa mobilty na riešenie až-až... Kto ich bude riešiť?
Čomu dávate prednosť vy pri cestách do práce – chodíte peši, jazdíte na bicykli, používate MHD alebo dávate prednosť zatracovaným, málo ekologickým, ale zato sakra pohodlným súromným autám?
Pôvodne som chcela písať len o dvoch zábavných zážitkoch, súvisiacich s MHD. :-) Na zastávke stali 3–4 školáčky so školskými batohmi na chrbte, odhadom tak možno piatačky a keď sa blížila električka, jedna z nich sa obrátila na ostatné so slovami: „Dámy, ideme dopredu alebo dozadu?“ V ten istý deň som sa viezla v autobuse, z ktorého vystupovala mamička s hlbokým kočiarikom, a keď vystúpila, zbadala som, že na spodnej „poličke“ kočiarika sa okrem niekoľkých tašiek spokojne rozvaľoval aj stredne veľký psík neurčitej rasy. Pobavilo ma to, ale nie je to zásluha MHD...
Je týždeň mobility a z každej strany počúvame, že jazdiť hromadnou dopravou je ekologickejšie, lacnejšie a pohodlnejšie než jazdiť autom (najmä to posledné môže tvrdiť len ten, kto sa v MHD zvezie len príležitostne, za pekného počasia a mimo špičky – čakať na meškajúci autobus v príšernom počasí a následne cestovať na jednej nohe pritlačený o dvere v preplnenom buse sa mi veľmi pohodlné nezdá). Naše mestá obyčajne nie sú veľmi priateľské k spôsobom dopravy alternatívnym k autám. MHD jazdí nepríliš často a nie je ani najlacnejšia (a v Košiciach ju akurát idú zdražovať), cyklistických chodníkov tiež pribúda málo (špecialitou Košíc sú cyklistické chodníky, ktoré vedú od nikadiaľ nikam) a chodcom, vozíčkarom, mamičkám s kočiarikmi sa do cesty stavajú vysoké obrubníky, semafory a prechody, ktoré ich nútia ísť okľukou, schody, rozbité či neexistujúce chodníky, blato, kaluže, autá, parkujúce kde-kade pre nedostatok vhodných parkovacích miest... Problémov týkajúcich sa mobilty na riešenie až-až... Kto ich bude riešiť?
Čomu dávate prednosť vy pri cestách do práce – chodíte peši, jazdíte na bicykli, používate MHD alebo dávate prednosť zatracovaným, málo ekologickým, ale zato sakra pohodlným súromným autám?
pondelok 17. septembra 2012
Pre mäsožravcov
Nie som vegetarián... Občas potrebujem poriadny kus mäsa. Ale zase sa mi nechce nad sporákom stráviť pol dňa pri vymýšľaní komplikovaných receptov. Dávam prednosť rýchlej príprave a chutnému výsledku.
Ponúkam jeden z mojich obľúbených receptov.
Potrebujeme bravčové mäso (napríklad karé), prerastenú slaninku, tvrdý syr, paradajku, papriku, šampiňóny (konzervované alebo čerstvé), kečup alebo pikantnú omáčku, soľ, korenie...
Plátky mäsa naklepeme, osolíme, okoreníme a na panvici s trochou oleja rýchlo opečieme z oboch strán. Opečené mäso skladáme vedľa seba na pekáč, potriem kečupom, položíme plátok slaninky, nakrájané huby, krúžok papriky, mesiačik paradajky a prikryjeme plátkom tvrdého syra (alebo strúhaným syrom)...
Podlejeme výpekom z panvice a pečieme 20-25 minút v horúcej, vopred vyhriatej rúre.
Syr sa krásne roztopí a prikryje všetko, čo sa skrýva pod ním. Najlepšie mi chutí s ryžou a kompótom alebo s kyslými uhorkami.
Ochutnáte?
Ponúkam jeden z mojich obľúbených receptov.
Potrebujeme bravčové mäso (napríklad karé), prerastenú slaninku, tvrdý syr, paradajku, papriku, šampiňóny (konzervované alebo čerstvé), kečup alebo pikantnú omáčku, soľ, korenie...
Ochutnáte?
nedeľa 16. septembra 2012
Pokoj v dome
Som v šoku... U nás doma je ticho... Už od stredy... Nepočuť žiadne prskanie, syčanie či nervózne vrčanie, nevidno žiadne bitky, máchania packami a urazené odchody... Už od stredy naše mačky (dakedy o nich napíšem viac) dokážu to, o čom som snívala celé tri mesiace – oni sa asi konečne skamarátili! :-) Dokážu zdieľať to isté kreslo i toho istého človeka v ten istý čas bez toho, aby sa snažili jedna druhú vytlačiť a odohnať. Dokážu naraz strčiť papuľky do jednej misky a neškriepiť sa. Dokážu sa hrať na dvore, a aj keď to v podstate vyzerá ako bitka, ja vidím, že je to len také laškovanie... Oni sa asi fakt skamarátili! Snáď sa neteším predčasne...
Bezva ovocíčko
Dostali sme chuť na niečo... Hm, na niečo dobré, sladké a šťavnaté. Niečo, čo sa ľahko a rýchlo pripraví a pošteklí chuťové bunky. Veľkú kopu ovocia (jablká, hrušky, marhule, slivky, broskyne,
hrozno, kivi, mandarínky – ale vhodné je akékoľvek chutné ovocie, ktoré je práve k dispozícii) som nakrájala na kúsky a zaliala ovocným jogurtom, v ktorom som rozmiešala vanilkový cukor. a škoricu. Nakoniec som primiešala nasekané vlašské orechy. Je dobré nechať šalát pár hodín postáť v chladničke, aby sa chute premiešali a potom sa už len napchávať „bezva ovocíčkom“. Máte aj vy svoj obľúbený recept na chytný a rýchly dezert?
piatok 14. septembra 2012
štvrtok 13. septembra 2012
Hra
Hrala som sa... To ja rada, už od malička. Len sa s pribúdajúcim vekom menia moje hračky. Tentoraz som sa hrala s korálkami a aha - toto z toho vzniklo.
Použila som donut zo špongiového koralu, ku ktorému som si pôvodne kúpila aj špirálový záves, ale potom sa mi zdalo, že je to príliš jednoduché a všedné, preto som začala vymýšľať niečo iné... Pridala som TOHO hematitové a mix čiernych rokajlových korálkov a k tomu ešte obyčajný neznačkový čierny rokajl a niekoľko malých guličiek z koralu. Potom už stačilo len navliecť niť do ihly a navliekať zrniečko k zrniečko, párať a znovu navliekať, kým sa výsledok aspoň trochu nepriblížil k mojej pôvodnej predstave.
Hotové dielko som zavesila na oceľové poplastované lanko – a teraz mám istotu, že druhé takéto isté čudo na svete nestretnem. :-)
A čo vy, hráte sa radi? Aké sú vaše obľúbené hračky?
Použila som donut zo špongiového koralu, ku ktorému som si pôvodne kúpila aj špirálový záves, ale potom sa mi zdalo, že je to príliš jednoduché a všedné, preto som začala vymýšľať niečo iné... Pridala som TOHO hematitové a mix čiernych rokajlových korálkov a k tomu ešte obyčajný neznačkový čierny rokajl a niekoľko malých guličiek z koralu. Potom už stačilo len navliecť niť do ihly a navliekať zrniečko k zrniečko, párať a znovu navliekať, kým sa výsledok aspoň trochu nepriblížil k mojej pôvodnej predstave.
Hotové dielko som zavesila na oceľové poplastované lanko – a teraz mám istotu, že druhé takéto isté čudo na svete nestretnem. :-)
A čo vy, hráte sa radi? Aké sú vaše obľúbené hračky?
streda 12. septembra 2012
utorok 11. septembra 2012
Koralová
Môj odevný štýl je obyčajne dosť nudný a jednotvárny – poväčšinou rifle a
tričko. Tričká mám rada, mám ich doma veľa, v rôznych farbách. V
poslednej dobe dopĺňam zásobu červených, v piatok sa mi podarilo uloviť
toto koralové (po koralovej som už dávno túžila) celkom zaujímavého
strihu – so slzičkou vo výstrihu a dole nabrané do gumy (TESCO F&F, 97 % viskóza, 3 % elastan). A bude mi
ladiť aj ku šnurovacím topánkam koralovej farby, čo som si kúpila minule...
pondelok 10. septembra 2012
nedeľa 9. septembra 2012
White-red-green
Hm, tak zajtra ráno zase do práce (po trojtýdňovej dovolenke) a treba sa postarať aj o svoje bruško, lebo cez obedňajšiu prestávku nieto času vyvárať. Pripravila som si výborný šalátik, ktorý má hneď niekoľko výhod – mám ho rada, jeho príprava nezaberie viac než pár minút a priam si vyžadujebyť pripravený pár hodín pred konzumáciou, aby všetky chute mali dostatok času spojiť sa a presiaknuť každým kúskom... Určite poznáte mozarellu s paradajkami. Nakrájala som tri paradajky na mesiačiky, k tomu pridala jednu malú mozarellu nakrájanu na kocky a sušenú bazalku (čerstvá by bola lepšia). Osolila, okorenila a poliala panenským olivovým olejom. Už sa teším na zajtrajší obed!
sobota 8. septembra 2012
Ako rozveseliť nudné plátenky
Nie som zástanca topánok s vysokými podpätkami (hoci som si toto leto predsa len nejaké kúpila), takže som si na začiatku leta
zaobstarala plátenky na nízkej gumenej podrážke... Obyčajné čierne šnurovacie
plátenky s čiernymi šnúrkami za 10 éčok... Ale keď som si ich obula, zdali
sa mi nudné, nudne čierne... Tak som premýšľala, čo s nimi... Dá sa urobiť mnohé – pomaľovať ich, polepiť gombíkmi či flitrami, vyšiť ich či ozdobiť rôznymi maličkosťami a korálikmi, ale ja som urobila to najjednoduchšie, navliekla som
do nich veselšie šnúrky... :-)
Stačia asi 2 metre šifónovej stuhy, aká vám bude ladiť k oblečeniu (v mojom prípade oranžová s potlačou), navliecť ich mesto šnúrok a na koncoch zaviazať uzlíky.
Stačia asi 2 metre šifónovej stuhy, aká vám bude ladiť k oblečeniu (v mojom prípade oranžová s potlačou), navliecť ich mesto šnúrok a na koncoch zaviazať uzlíky.
streda 5. septembra 2012
Ako upliesť svetrík
Každá z nás sa z času na čas chce potešiť niečím pekným na seba, a keď
to niečo je navyše aj vlastnoručne upletené, ušité či inak vytvorené, je
radosť dvojnásobná...
Keď som našla na Sashe ponuku Veve s krásnymi vlnami, zamilovala som sa do nich. Zase raz ma pochytil tvorivý rapel, čiže som si ich objednala so zámerom, že popletiem nejaké zateplováky (čiapky, šály, nákrčníky). Ale keď som ich videla na živo, rozhodla som sa, že miesto plánovaných zateplovákov aspoň z jednej vlny bude svetrík a priobjednala som si dalšie klbká.
Za výdatnej pomoci Mafifa som riešila, ako bude sveter vyzerať. Na všelijaké návody na pletenie sa veľmi nespolieham, ak som aj niekedy podľa nejakého postupovala, výsledok obyčajne vyzeral inak. Vybrala som si strih, vzor (stačí líce hladko, rub obrátene), prikombinovala k tomu trochu tmavomodrej a plietla a plietla...
Do tyrkysovej som občas šľahla kúsok tmavomodrej a obrátené očká, aby úplet nebol celkom jednotvárny...
Usilovné pletenie samozrejme prináša výsledky...
Rukávy budú rozdielne - jeden z tyrkysovej, druhý z modrej priadze...
Upletené diely svetríka treba pozošívať a voľné nitky začistiť...
A potom už len nosiť svetrík a mať z neho radosť...
Keď som našla na Sashe ponuku Veve s krásnymi vlnami, zamilovala som sa do nich. Zase raz ma pochytil tvorivý rapel, čiže som si ich objednala so zámerom, že popletiem nejaké zateplováky (čiapky, šály, nákrčníky). Ale keď som ich videla na živo, rozhodla som sa, že miesto plánovaných zateplovákov aspoň z jednej vlny bude svetrík a priobjednala som si dalšie klbká.
Za výdatnej pomoci Mafifa som riešila, ako bude sveter vyzerať. Na všelijaké návody na pletenie sa veľmi nespolieham, ak som aj niekedy podľa nejakého postupovala, výsledok obyčajne vyzeral inak. Vybrala som si strih, vzor (stačí líce hladko, rub obrátene), prikombinovala k tomu trochu tmavomodrej a plietla a plietla...
Do tyrkysovej som občas šľahla kúsok tmavomodrej a obrátené očká, aby úplet nebol celkom jednotvárny...
Usilovné pletenie samozrejme prináša výsledky...
Rukávy budú rozdielne - jeden z tyrkysovej, druhý z modrej priadze...
Upletené diely svetríka treba pozošívať a voľné nitky začistiť...
A potom už len nosiť svetrík a mať z neho radosť...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)