Ak máte záujem o mačky a chcete im pomáhať, čítajte aj tu.
utorok 30. októbra 2012
Mačiatko našlo nový domov
Ak ste čítali o tom, ako sme našli mačiatko i to, čo sa dialo ďalej, možno vás bude zaujímať, ako to dopadlo (či vlastne pokračuje?)... Takže – mačiatko našlo nový domov... Téééda, vlastne ostalo tam, kde bolo od začiatku. Našlo si milujúcu rodinu, ktorá ho chová ako v bavlnke a k tomu o pár mesiacov staršieho ryšavého kamoša, aby sa malo s kým hrať, až trochu podrastie... A že rastie usilovne... :-)
Ak máte záujem o mačky a chcete im pomáhať, čítajte aj tu.
Ak máte záujem o mačky a chcete im pomáhať, čítajte aj tu.
Foto na dnes 2010-10-30 Krížom-krážom
Cestičky Foto: © trinitta
pondelok 29. októbra 2012
Foto na dnes 2012-10-29 Cupi-lupi
Cupi-lupi Foto: © trinitta
...lebo včera spadli prvé vločky snehu
a tým definitívne začala tohtoročná zima, brrrrr!
Tatry s Luciou – jún 1998
Dnes som siahla veľa rokov dozadu a načala tak kategóriu spomienok.
V tom roku som bola na dovolenke s kamoškou Luciou, dcérou mojej vtedajšej kolegyne. Bola to dobrá dovolenka, zaujímavá aj z gastronomického hľadiska. :-) Za aj vtedy už pomerne smiešnych 330 fazuliek na deň sme mali nocľah a polpenziu v hoteli Tatranec v Tatranskej Lomnici.
V tom roku som bola na dovolenke s kamoškou Luciou, dcérou mojej vtedajšej kolegyne. Bola to dobrá dovolenka, zaujímavá aj z gastronomického hľadiska. :-) Za aj vtedy už pomerne smiešnych 330 fazuliek na deň sme mali nocľah a polpenziu v hoteli Tatranec v Tatranskej Lomnici.
Hneď prvý večer
sme mali na stole tanieriky s dvoma štvorcovými chlebíkmi so
šunkou a zeleninou. Lucia trochu ohŕňala nos, že sa veľmi večerou nevyznamenali, ale to bolo len predjedlo. Za tým prišla
hustá gulášová polievka. Zjedla som asi polovicu, potom mi
doniesli tanier s polovicou grilovaného kurčaťa a obrovskou
porciou hranolkov, ktoré trčali z taniera na každú stranu ako
neposlušná štica... Keď to videla Lucia, fascinovane vrátila do
taniera lyžicu s polievkou, ktorú práve niesla k ústam a nechala
si doniesť hlavné jedlo aj ona. Nakoniec nám ešte doniesli
zákusok – obrovskú kopu šľahačky a pod ňou banány s
čokoládou. Takto to šlo večer čo večer – ak prírodný rezeň
na šampiňónoch, tak veľkosti slonej nohy, posypaný štvrťkilom
opekaných šampiňónov, ak bryndzové halušky, tak asi trištvrte
kila, ak vyprážané šampiňóny, tak asi pol kila šampiňónkov
veľkosti posledného článku malíčka.... Proste veľkovýkrmňa,
a veľmi chutná... Raňajky za večerou nezaostávali, takže už
sme si dokupovali len nejakú drobnosť na obed a k tomu ovocie....
Za celých sedem dní sme
absolvovali len dve túry. V pondelok sme šli zo Štrbského Plesa
na Popradské pleso, odtiaľ hore Ostrvou, ďalej na Batizovské
pleso a z Batizovského plesa na Sliezsky dom a dolu do Smokovca...
Pekná túra, trochu vražedná. V utorok sme oddychovali, od jednej
do tretej popoludní sme sa člapkali v bazéne v Eurocampe a
poriadne sme si to užili, lebo sme tam v tom čase boli jediní
vodychtiví...
V stredu sme šli z
Hrebienka na Skalnaté pleso, odtiaľ na Svišťovku (nikdy
nezabudnem na ten krásny pohľad zo Svišťovky do Doliny Zeleného
plesa!), zliezli sme ku Brnčalke a potom sme sa už len vliekli do
Matliarov, odtiaľ do Lomnice a do Tatranca.
Vo štvrtok sme zase
oddychovali, takže sme sa iba dvakrát za deň vytepali peši do
Lomnice a späť – spolu asi 10 kilákov... :8-)
V piatok sme už
chceli len nejakú ľahšiu, oddychovú túru, tak sme sa vybrali k
Vodopádu Skok. V TEŽke Lucia počula kohosi rozprávať o túre na
Rysy a začala ma prehovárať (našťastie sme vibramy nechali v
hoteli), no keď sme vystúpili na Štrbskom Plese a trochu sa tam
poobzerali, spýtala sa Lucia: „Kedy to otvárajú bazén?“ – a
bolo rozhoduté... Len sme obehli pleso a radšej sme sa šli kúpať.
V jeden večer sme boli aj na diskotéke, ale boli tam väčšinou
páriky alebo partie, takže sme sa veľmi nezabavili.
V ten týždeň sme
vystihli aj krásne počasie, až v sobotu, keď sme odchádzali z
Tatier, začalo pršať a potom už celé leto bolo také „divné“.
Ešte dlho po dovolenke
sme sa s Luciou zdravili – čau, horolezec!
sobota 27. októbra 2012
Zelenina do papuľky
Minule som dostala od kolegyne cuketu a chvíľu som si lámala hlavu, čo s ňou. Potom som z pamäte povyťahovala všetky vega recepty na túto tému, čo som si pamätala a nejako ich skombinovala. Cuketu som nakrájala na kolieska (ak je tenšia, lepšie sú pozdĺžne plátky) hrubé asi 3/4 centimetra a pokládla ich na plech, vyložený papierom na pečenie, na každé koliesko som dala plátok uvareného zemiaku, naň plátok údeného tofu, kúsok mozzarely, prúžok papriky a pol malej paradajky, osolila, okorenila (ja viem, všade pchám to čierne korenie! ale ja ho mám rada), pokvapkala lyžicou oleja a dala piecť. Asi po 15 minútach som navrch nasypala ešte postrúhaný údený syr a dopiekla. Bola to mňamka...
piatok 26. októbra 2012
Modrý
Vonku sa schladilo a ja si začínam obliekať bundy a vetrovky, pod ktoré je zbytočné nosiť náramky (a keďže v práci mi zavadzajú, je vlastne zbytočné ich teraz nosiť). Teraz (kým sa nezačnú nosiť aj rukavice) je ten správny čas vytiahnuť zaujímavé prstene. Dnes som teda vzala tento korálkový... Síce sa štýlom veľmi nehodil k mojim džínsom, krajší by bol k tmavomodrým hladkým šatám, ale istilo to aspoň tmavomodré tričko.
Je vyrobený z prsteňového základu s očkami, na ktoré je naketlovaných veľa modrých sklenených korálok rôznych druhov, kombinovaných so striebristými kovovými korálkami a striebornými guličkovými nitmi. Výhodou je, že sa takto dajú zošperkovať aj zvyšky, posledné korálky či úlomky minerálov.
Korálky vytvárajú na prste efektnú bombuľku, takže k nim už stačia len jednoduchšie náušnice. A pri každom pohybe ruky príjemne štrkocú a robia mi dobrú náladu.
Je vyrobený z prsteňového základu s očkami, na ktoré je naketlovaných veľa modrých sklenených korálok rôznych druhov, kombinovaných so striebristými kovovými korálkami a striebornými guličkovými nitmi. Výhodou je, že sa takto dajú zošperkovať aj zvyšky, posledné korálky či úlomky minerálov.
Korálky vytvárajú na prste efektnú bombuľku, takže k nim už stačia len jednoduchšie náušnice. A pri každom pohybe ruky príjemne štrkocú a robia mi dobrú náladu.
utorok 23. októbra 2012
pondelok 22. októbra 2012
Vajíčková nátierka
Milujem ju už od detstva, najprv nám ju robievala mama, potom som sa ju naučila robiť aj ja. Jej príprava nie je zložitá a natretá na čerstvom chlebíku je na zjedenie. :-) Robím jej radšej viac, lebo sa obyčajne zje veľmi rýchlo.
Uvarila som si 5 vajec na tvrdo a nechala ich vychladnúť. Medzitým som si nechala zmäknúť maslo (použila som kombináciu Perly a klasického masla – spolu asi 400 g, lebo ani z jedného som nemala dosť – klasické maslo je chutnejšie, maslové náhrady sa obyčajne ľahšie roztierajú po vybratí z chladničky) a vymiešala ho do penista s asi 3 lyžicami plnotučnej horčice. Vychladnuté vajíčka som ošúpala a rozkrojila, žĺtka som nastrúhala na jemnom strúhadle a pridala k maslu a ešte dobre rozmiešala. Ak žĺtka nepostrúhate, ale len roztlačíte vidličkou na jemno, nič sa nedeje, akurát vám v masle ostanú občas žĺtkové hrudky, čo nie je na závadu. Bielky som nadrobno nakrájala, rovnako ako veľkú cibuľu. Kolieska salámu som nakrájala na štvorčeky a všetko zamiešala do maslovej hmoty. Nátierku som osolila a okorenila, ja používam klasické mleté čierne korenie, komu vadia čierne bodky v masle, použije biele korenie.
Lepšie chutí, ak najprv trochu postojí v chladničke, aby všetky chute mali čas spojiť sa a uležať. Potom už nátierku len natieram na chlebík až dovtedy, kým sa všetka neminie. Dobrú chuť!
Uvarila som si 5 vajec na tvrdo a nechala ich vychladnúť. Medzitým som si nechala zmäknúť maslo (použila som kombináciu Perly a klasického masla – spolu asi 400 g, lebo ani z jedného som nemala dosť – klasické maslo je chutnejšie, maslové náhrady sa obyčajne ľahšie roztierajú po vybratí z chladničky) a vymiešala ho do penista s asi 3 lyžicami plnotučnej horčice. Vychladnuté vajíčka som ošúpala a rozkrojila, žĺtka som nastrúhala na jemnom strúhadle a pridala k maslu a ešte dobre rozmiešala. Ak žĺtka nepostrúhate, ale len roztlačíte vidličkou na jemno, nič sa nedeje, akurát vám v masle ostanú občas žĺtkové hrudky, čo nie je na závadu. Bielky som nadrobno nakrájala, rovnako ako veľkú cibuľu. Kolieska salámu som nakrájala na štvorčeky a všetko zamiešala do maslovej hmoty. Nátierku som osolila a okorenila, ja používam klasické mleté čierne korenie, komu vadia čierne bodky v masle, použije biele korenie.
Lepšie chutí, ak najprv trochu postojí v chladničke, aby všetky chute mali čas spojiť sa a uležať. Potom už nátierku len natieram na chlebík až dovtedy, kým sa všetka neminie. Dobrú chuť!
štvrtok 18. októbra 2012
Foto na dnes – 2012-10-18 Slobodný
...leť! (Zo sokoliarskej šou na Hrade Ľubovňa) Foto: © trinitta
...roztiahni krídla a leť,
vietor je sloboda,
nepozná hranice,
len rýchlosť a nekonečný priestor...
chceš sa vrátiť?
si slobodný!
...roztiahni krídla a leť,
vietor je sloboda,
nepozná hranice,
len rýchlosť a nekonečný priestor...
chceš sa vrátiť?
si slobodný!
streda 17. októbra 2012
Skvelé služby Slovenskej pošty
Ja viem, sťažovať sa na služby Slovenskej pošty je téma nudná a pomerne otrepaná, ale nemôžem si pomôcť – dnes ma zase raz rozžhavili do biela svojím prístupom.. Prišla mi dobierka, samozrejme, nebola som doma, keď sa mi ju pokúsili doručiť, takže mi v schránke skončil žltý lístok. A na pošte mi dnes zahlásili – to nie je u nás, to je na inej pošte... Proste klasická chyba, na oznámení mi uviedli zlú poštu (alebo naopak, namiesto na „moju“ poštu drbli balík na zlú poštu, v tom prípade som ešte mala šťastie, že to bola „univerzálna“ a dlho otvorená pošta pri stanici a nie niekde na Furči či v Krásnej)... Chyby sa stávajú, to by som ešte nejako prekúsla, ale to čo ma vytočilo, to je tá neskutočná bohorovnosť a arogancia, s akou mi také niečo oznámia, ani náznak ľútosti či snaha ospravedlniť predomnou ako pred zákazníkom chybu, ktorú urobí ich kolega, síce z inej zložky, ale stále ešte zo Slovenskej pošty. Tie nekonečné výhovorky typu – to nie my, to oni, my sme v tom nevinne, my za to nemôžeme, to my nerobíme bla-bla-bla... Tieto reči som si dnes vypočula dva krát na dvoch poštách od dvoch rôznych úradníčok takmer slovo za slovom rovnako, až som mala pocit, že to je univerzálna výhovorka, ktorú sa naučili kdesi na školení. Pošta aj dvadsať tri rokov po konci socíku stále funguje tak klasicky socialisticky a tvári sa, akoby by sme tu my boli preto, aby poštové úradníčky mali na koho vrčať a nie preto, aby ONI NÁM poskytovali služby (za ktoré sa už dávno platia riadne kapitalistické sumy)!
OK, balíček som si nakoniec šťastne vyzdvihla, napriek tomu mi nie sú ešte stále mnohé záležitosti jasné. Napríklad mám chaos v doručovaní balíčkov – raz mi ho normálne donesie poštová doručovateľka, raz mi len nechá v schránke oznámenie (tomu ešte rozumiem – ak je ťažší alebo ich má viac, nechce ho nosiť), raz mi ho donesie tzv. oblastný doručovací uzol, spadajúci pod Expresné služby (alebo mi len nechá v schránke oznámenie, aj keď som celý deň doma), inokedy mi ho donesie poštový kuriér, ktorý je ochotný mi balíček doručiť namiesto domácej adresy do práce, ak mu ráno zavolám, že nebudem doma... Od tej istej zásielkovej služby môj balíček skončil na vzdialenej pošte a kolegyni ho kuriér pekne doniesol až pod nos... O tých ďalších niekedy nabudúce...
No, asi idem zosmoliť nejakú sťažnosť na služby Slovenskej pošty, nech nežijú v blahej nádeji, že u nich všetko funguje ako má... A čo vy, ste spokojní so službami Slovenskej pošty?
OK, balíček som si nakoniec šťastne vyzdvihla, napriek tomu mi nie sú ešte stále mnohé záležitosti jasné. Napríklad mám chaos v doručovaní balíčkov – raz mi ho normálne donesie poštová doručovateľka, raz mi len nechá v schránke oznámenie (tomu ešte rozumiem – ak je ťažší alebo ich má viac, nechce ho nosiť), raz mi ho donesie tzv. oblastný doručovací uzol, spadajúci pod Expresné služby (alebo mi len nechá v schránke oznámenie, aj keď som celý deň doma), inokedy mi ho donesie poštový kuriér, ktorý je ochotný mi balíček doručiť namiesto domácej adresy do práce, ak mu ráno zavolám, že nebudem doma... Od tej istej zásielkovej služby môj balíček skončil na vzdialenej pošte a kolegyni ho kuriér pekne doniesol až pod nos... O tých ďalších niekedy nabudúce...
No, asi idem zosmoliť nejakú sťažnosť na služby Slovenskej pošty, nech nežijú v blahej nádeji, že u nich všetko funguje ako má... A čo vy, ste spokojní so službami Slovenskej pošty?
utorok 16. októbra 2012
Foto na dnes – 2012-10-16 Púpava (ne)splnených prianí
Fúkni.... Foto: © trinitta
Keď sa jar preklápa do leta
a žlté slniečka púpav sa menia na pavučiny,
vezmem jednu do dlane,
zavriem oči a niečo si želám.
Niečo, o čom dopredu viem,
že sa to nesplní, nemôže sa splniť...
Ale želám si to z celého srdca
a odhodlane fúknem.
Čo ak predsa...?
nedeľa 14. októbra 2012
Mačiatko hľadá nový domov II.
Toto je náš malý nalezenec, ak máte chuť ho adoptovať alebo aspoň sa oň chvíľu starať, čítajte aj tu a tu. Takto sa mu darí, ešte keby sa mi podarilo vyčistiť mu očká... Nabumbá sa mliečka a potom má chuť sa trošku hrať skôr, než zase zaspí. :-) Zdá sa mi, že od piatku trošku pribralo a vyrástlo, toľké mlieko čo skončilo v jeho brušku sa hádam musí nejako prejaviť. Keď nespí, je zvedavé a pokúša sa loziť kade-tade, objavuje svet a nie je príliš bojazlivé. A s plným bruškom dokáže prespať skoro celú noc, takže sa nemusíte báť toho, že by ste sa pri ňom nevyspali. Chcete ho?
...
Dnes v noci náš malý milovaný nežný darebáčik Mrňko nezvládol svoju chorobu. Mrňko, prepáč, že sme ti nedokázali pomôcť. Ďakujem ti, že si tu s nami bol aspoň pár mesiacov. Budeš nám chýbať, veľmi sme ťa ľúbili...
sobota 13. októbra 2012
Dôvera
Objednala som si pár vecičiek v e-shope, robievam to často, e-shopy proste majú niekoľko výhod. Vybrala som si možnosť – platba predom, to tiež robievam často, je to pre mňa jednoduchšie, než vybrať peniaze z bankomatu a bežať na poštu vyplatiť dobierku (málokedy ma poštárka zastihne doma).Takže, objednala som si pár vecičiek (nejaké gombíky hlavne) a čakala som, kedy príde balíček. Miesto toho mi zvoní telefón: Dobrý deň, ja som vám to poslala na dobierku, hoci mi prišli peniaze na účet. Dostala som na výber – neprebrať dobierku, nechať ju vrátiť a čakať, kým mi z e-shopu pošlú tovar opäť, už len doporučene, alebo prebrať dobierku, znovu ju vyplatiť a veriť tomu, že mi firma pôvodne zaplatené peniaze vráti na účet. Nechcelo sa mi čakať, kým sa tovar ku mne znovu dostane, tak som si vybrala druhú možnosť, našťastie šlo len o nejakých 18 euro, čo síce nie je malý peniaz, ale ani žiadna horibilná suma... A spoľahla som sa na to, že mi peniaze prídu na účet – a oni naozaj prisli. A navyše ma doma čakala obálka a v nej mal darček od e-shopu. Celkom ma potešilo jedno i druhé – jednak to, že zase raz niekto nesklamal moju dôveru, ale i to, že zároveň ocenil tú moju dôveru v neho... Zložité? Ale nie, celkom jednoduché – veriť ľuďom sa ešte stále oplatí.
piatok 12. októbra 2012
Mačiatko hľadá domov
Sedím pri PC a počúvam mňaukanie. Celkom výnimočne to nie sú naše dve domáce opachy, ale tretie, celkom maličké a bezmocné mačiatko. Malý, asi dvoj či troj týždňový kocúrik, ktorého sme dnes hlasno kričiaceho našli na dvore firmy, medzi stavebným materiálom, prechladnutého, špinavého a hladného. Nejaký čas sme čakali, či si preňho nepríde mama mačka, ale potom sme začali riešiť čo ďalej.
Kamarátka, ktorá má mačací depozit, nám poradila i poskytla mliečko, tak sme sa popoludní hrali s kolegyňou na mačacie matky – a mňa to čaká celý víkend.
Ak viete o niekom, komu by robilo radosť piplať malé mačiatko, dajte nám vedieť. Alebo aspoň zdieľajte tento odkaz na facebooku, aby sa o ňom dozvedel ten správny človek.
Ďakujem!
Nové fotky tu.
Kamarátka, ktorá má mačací depozit, nám poradila i poskytla mliečko, tak sme sa popoludní hrali s kolegyňou na mačacie matky – a mňa to čaká celý víkend.
Ak viete o niekom, komu by robilo radosť piplať malé mačiatko, dajte nám vedieť. Alebo aspoň zdieľajte tento odkaz na facebooku, aby sa o ňom dozvedel ten správny človek.
Ďakujem!
Nové fotky tu.
štvrtok 11. októbra 2012
streda 10. októbra 2012
Máte radi moderné umenie?
Sobotňajšia noc v Košiciach bola biela. Už po tretí krát sa tu totiž odohrávala Biela noc/Nuit Blanche, (citujem odtiaľto ) „medzinárodný umelecký projekt zhmotňujúci túžbu po (znovu) objavovaní
mestského prostredia, ktoré prostredníctvom umenia nadobúda nový rozmer.
Mesto sa tak počas jednej noci mení na interaktívny priestor, ktorého
bežný nočný cyklus na niekoľko hodín prestáva existovať. Hudobné a
svetelné inštalácie súčasného umenia vdýchnu život nočnému mestu a noc sa tak stáva bielou.“
Netrúfam si rozhodovať, čo je a čo nie je umenie, to, čo sa páči mne sa nemusí páčiť inému a naopak, takže len moje súkromné postrehy – oproti minulému „kompaktnejšiemu“ roku sa mi zdala byť Biela noc strašne rozťahaná do priestoru, takže na konci ma šialene boleli nohy a napriek tomu som mnoho inštalácií nevidela. Z tých, ktoré som videla, som niektoré nepochopila (zrejme som ešte nedorástla k chápaniu hlbokých myšlienok moderného umenia, ukrytých napríklad v smetiakoch :-) ), napriek tomu som rada, že som tam bola a videla tie štyri, ktoré sa mi naozaj veľmi páčili. Páčili sa mi aj davy ľudí, prúdiace mestom, aj keď tie davy by možno radšej menej prúdili a viacej toho videli... Páčila sa mi aj iniciatíva stravovacích zariadení, ktoré sa chopili príležitosti a boli otvorené pre hladných a smädných... Naproti tomu mám pocit, že Kosit trochu podcenil návštevnosť a preto koše pretekali odpadkami už krátko po oficiálnom začiatku akcie...
Sme zvyknutí, že väčšina akcií prebieha na Hlavnej ulici, prípadne v Zlatom kríži – čiže na Hlavnej – Alžbetinej – Mlynskej, ale tentoraz na Hlavnej toho veľa nebolo. Mňa osobne odrádzala aj nutnosť stáť v rade, takže keď ma organizátori druhý krát zastavili na Františkánskej uličke so zdôvodnením – teraz je tam veľa ľudí, musíte počkať, jednoducho som sa otočila a šla inde, rovnako ako pri Paláci kníh či pri Slávii – tam sa v kaviarni za spustenými žalúziami odohrávalo „čosi“ a návštevníci kukučkujúci cez výklad sa snažili odhaliť, čo... K tomu informácia – vraj asi o jedenástej bude ďalšie predstavenie. Čakali by ste naň viac než hodinu, keď nemáte istotu, že ak sa na chvíľu vzdialite, dostanete sa tam, a navyše naokolo niet čo robiť, okrem toho čakania? Ja nie...
Radšej som si pozrela hudbou i obrazom veľmi pôsobivé predstavenie URBAN hiSTORY pri Urbanke, hravé rybičky Living structure pri budove VSE, pasúce sa jelene Paradise now pri Michalskej kaplnke a svetelné odrazy Water Carrier na Mlynskom náhone pri hoteli Yasmin.
Netrúfam si rozhodovať, čo je a čo nie je umenie, to, čo sa páči mne sa nemusí páčiť inému a naopak, takže len moje súkromné postrehy – oproti minulému „kompaktnejšiemu“ roku sa mi zdala byť Biela noc strašne rozťahaná do priestoru, takže na konci ma šialene boleli nohy a napriek tomu som mnoho inštalácií nevidela. Z tých, ktoré som videla, som niektoré nepochopila (zrejme som ešte nedorástla k chápaniu hlbokých myšlienok moderného umenia, ukrytých napríklad v smetiakoch :-) ), napriek tomu som rada, že som tam bola a videla tie štyri, ktoré sa mi naozaj veľmi páčili. Páčili sa mi aj davy ľudí, prúdiace mestom, aj keď tie davy by možno radšej menej prúdili a viacej toho videli... Páčila sa mi aj iniciatíva stravovacích zariadení, ktoré sa chopili príležitosti a boli otvorené pre hladných a smädných... Naproti tomu mám pocit, že Kosit trochu podcenil návštevnosť a preto koše pretekali odpadkami už krátko po oficiálnom začiatku akcie...
Sme zvyknutí, že väčšina akcií prebieha na Hlavnej ulici, prípadne v Zlatom kríži – čiže na Hlavnej – Alžbetinej – Mlynskej, ale tentoraz na Hlavnej toho veľa nebolo. Mňa osobne odrádzala aj nutnosť stáť v rade, takže keď ma organizátori druhý krát zastavili na Františkánskej uličke so zdôvodnením – teraz je tam veľa ľudí, musíte počkať, jednoducho som sa otočila a šla inde, rovnako ako pri Paláci kníh či pri Slávii – tam sa v kaviarni za spustenými žalúziami odohrávalo „čosi“ a návštevníci kukučkujúci cez výklad sa snažili odhaliť, čo... K tomu informácia – vraj asi o jedenástej bude ďalšie predstavenie. Čakali by ste naň viac než hodinu, keď nemáte istotu, že ak sa na chvíľu vzdialite, dostanete sa tam, a navyše naokolo niet čo robiť, okrem toho čakania? Ja nie...
Radšej som si pozrela hudbou i obrazom veľmi pôsobivé predstavenie URBAN hiSTORY pri Urbanke, hravé rybičky Living structure pri budove VSE, pasúce sa jelene Paradise now pri Michalskej kaplnke a svetelné odrazy Water Carrier na Mlynskom náhone pri hoteli Yasmin.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)