Keď to nejde dverami...

Mrňo je nezmar. Prišiel na to, že keď sa nedá dverami, skúsi to oknom... Občas totiž skončí na dvore, aby sa prevetral a vybehal, ale keďže je extrémne spoločenský a egocentrický, chce byť tam, kde sme my. Zatiaľ sa ešte nenaučil otvoriť si dvere tak, ako to vie Mafif (aj keď to skúša, na princíp otvárania zatiaľ neprišiel), doteraz používal metódu „pílenia uší“ – v preklade sedieť pred dverami a dôrazne mňaukať dovtedy, kým niekomu neprasknú nervy a nepustí ho dnu. Táto metóda sa ukázala ako nie vždy účinná... Od včera má vylepšenú metódu. V noci ma zobudilo vytrvalé mňaukanie kdesi z ulice, a keď som rozlepila oči, uvidela som Mrňa sediaceho zvonku na okne a dobíjajúceho sa dnu. Táto metóda sa mu zapáčila, takže dnes ju použil už dvakrát. :-) Našťastie bývame v rodinnom dome, takže mu stačí obehnúť dom a po konároch kríkov pod oknom sa vyšplhať hore. A potom už len mňaukať, aby som mu otvorila okno...