Tatry s Luciou – jún 1998

Dnes som siahla veľa rokov dozadu a načala tak  kategóriu spomienok.
V tom roku som bola na dovolenke s kamoškou Luciou, dcérou mojej vtedajšej kolegyne. Bola to dobrá dovolenka, zaujímavá aj z gastronomického hľadiska. :-) Za aj vtedy už pomerne smiešnych 330 fazuliek na deň sme mali nocľah a polpenziu v hoteli Tatranec v Tatranskej Lomnici.

Hneď prvý večer sme mali na stole tanieriky s dvoma štvorcovými chlebíkmi so šunkou a zeleninou. Lucia trochu ohŕňala nos, že sa veľmi večerou nevyznamenali, ale to bolo len predjedlo. Za tým prišla hustá gulášová polievka. Zjedla som asi polovicu, potom mi doniesli tanier s polovicou grilovaného kurčaťa a obrovskou porciou hranolkov, ktoré trčali z taniera na každú stranu ako neposlušná štica... Keď to videla Lucia, fascinovane vrátila do taniera lyžicu s polievkou, ktorú práve niesla k ústam a nechala si doniesť hlavné jedlo aj ona. Nakoniec nám ešte doniesli zákusok – obrovskú kopu šľahačky a pod ňou banány s čokoládou. Takto to šlo večer čo večer – ak prírodný rezeň na šampiňónoch, tak veľkosti slonej nohy, posypaný štvrťkilom opekaných šampiňónov, ak bryndzové halušky, tak asi trištvrte kila, ak vyprážané šampiňóny, tak asi pol kila šampiňónkov veľkosti posledného článku malíčka.... Proste veľkovýkrmňa, a veľmi chutná... Raňajky za večerou nezaostávali, takže už sme si dokupovali len nejakú drobnosť na obed a k tomu ovocie....

Za celých sedem dní sme absolvovali len dve túry. V pondelok sme šli zo Štrbského Plesa na Popradské pleso, odtiaľ hore Ostrvou, ďalej na Batizovské pleso a z Batizovského plesa na Sliezsky dom a dolu do Smokovca... Pekná túra, trochu vražedná. V utorok sme oddychovali, od jednej do tretej popoludní sme sa člapkali v bazéne v Eurocampe a poriadne sme si to užili, lebo sme tam v tom čase boli jediní vodychtiví...

V stredu sme šli z Hrebienka na Skalnaté pleso, odtiaľ na Svišťovku (nikdy nezabudnem na ten krásny pohľad zo Svišťovky do Doliny Zeleného plesa!), zliezli sme ku Brnčalke a potom sme sa už len vliekli do Matliarov, odtiaľ do Lomnice a do Tatranca.

Vo štvrtok sme zase oddychovali, takže sme sa iba dvakrát za deň vytepali peši do Lomnice a späť – spolu asi 10 kilákov... :8-)

V piatok sme už chceli len nejakú ľahšiu, oddychovú túru, tak sme sa vybrali k Vodopádu Skok. V TEŽke Lucia počula kohosi rozprávať o túre na Rysy a začala ma prehovárať (našťastie sme vibramy nechali v hoteli), no keď sme vystúpili na Štrbskom Plese a trochu sa tam poobzerali, spýtala sa Lucia: „Kedy to otvárajú bazén?“ – a bolo rozhoduté... Len sme obehli pleso a radšej sme sa šli kúpať. V jeden večer sme boli aj na diskotéke, ale boli tam väčšinou páriky alebo partie, takže sme sa veľmi nezabavili.

V ten týždeň sme vystihli aj krásne počasie, až v sobotu, keď sme odchádzali z Tatier, začalo pršať a potom už celé leto bolo také „divné“.

Ešte dlho po dovolenke sme sa s Luciou zdravili – čau, horolezec!